Neodmysliteľným symbolom našich veľhôr sú práve Tatranskí nosiči. Pre mnohých sú dokonca známejší než flóra alebo jednotlivé tatranské štíty. Niet sa však čomu čudovať, sú svetovým unikátom. V dobe, keď je zásobovanie horských chát prenechané lanovkám či helikoptéram, na tatranských chodníkoch stále stretnete týchto nadšencov s niekoľkými desiatkami kilogramov nákladu na chrbte.

Kedy sa objavili tatranskí nosiči?

Do Tatier začali prúdiť prví turisti už v 16. storočí. Veľký rozmach turizmu, a najmä výstupov na tatranské štíty, prišiel v 17. a 18. storočí. Prví bádatelia, ktorí sa rozhodli zdolať tieto štíty, sa často spoliehali na pomoc domácich obyvateľov. Predovšetkým rôznych pastierov, poľovníkov a lovcov. Tí poznali danú oblasť a horské sedlá veľmi dobre, vedeli sa orientovať v teréne, a takisto aj ako prežiť v nepriaznivých podmienkach.

Boli to takpovediac prví horský sprievodcovia/vodcovia. Zároveň však slúžili aj ako nosiči. Bádatelia si totiž nechávali nosiť časť svojho nákladu a zásob na pobyt v horách práve na chrbtoch týchto dedinčanov. Najímali si ich služby najčastejšie v podtatranských dedinách, prípadne sa s nimi stretli už priamo v teréne a za poplatok ich presvedčili, aby im ukázali trasu a rôzne zaujímavé miesta.

Vybavenie týchto tatranských nosičov sa však výrazne líšilo od toho súčasného. Nepoužívali krošne, ale mali široké prútené koše, v ktorých prenášali chlieb, syr, slaninu a iné mäsové výrobky, víno či pálenku ako proviant bádateľom. Ďalší zas nosili náhradné oblečenie, deky či pušky.

Horské chaty a nosičstvo

V súčasnosti je šesť horských chát vo Vysokých Tatrách závislých na horských nosičov. Ale aj tieto chaty museli byť najskôr postavené. A práve na tom sa podieľali aj tatranskí nosiči. Prvá chata postavená v Tatrách za pomoci horských nosičov bola Blasyho chata vo Velickej doline. Túto chatu však nanešťastie zakrátko zničila snehová lavína. Avšak nosiči sa výrazne zapojili do výstavby Téryho chaty, ktorá ich služby pri zásobovaní využíva dodnes.

Hodiny – Medveď

Hodiny pre každého milovníka tajomného lesného tvora - medveďa kráčajúceho nocou temným lesom v svite polmesiaca a hviezd. Hodiny sú vhodné ako skvelý...

€29.90 Pridať do košíka

Hodiny – Nosič

Spomienka na letnú dovolenku na horách? Aj týmto môžu byť pre teba originálne vinylové hodiny z platní s dizajnom vysokohorského nosiča. Vyber si...

€29.90 Pridať do košíka

Hodiny z platne – Horolezci 1

Originálny doplnok pre každého, kto má svoju dušu na skalách – aj to sú hodiny z platne s dizajnom horolezectva. Zaujímavý darček, ktorý...

€29.90 Pridať do košíka

Hodiny z platne – Horolezci 2

Hľadáš originálny darček pre vášnivého turistu? Čo tak skúsiť hodiny z vinylu? Dizajn horolezcov vyrezávaný do vinylovej platne bude tým pravým orechovým pre...

€29.90 Pridať do košíka

Lanovka na Lomnický štít

Posledných krokom k vzniku profesionálneho nosičstva v Tatrách bola stavba lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a odtiaľ na Lomnický štít. S výstavbou oboch úsekov sa začalo zhruba v rovnakom čase, ale práve časť lanovky na Lomnický štít predstavovala pre nosičov skutočnú výzvu. Pohybovali sa totiž v strmom, kamenistom teréne v nadmorskej výške nad 2000 metrov. V tomto prostredí dochádzalo k rýchlym zmenám počasia a robotníkov tak ohrozovali aj blesky či víchrice.

Na prácu boli najímaní najmä obyvatelia priľahlých obcí. Išlo často o nosičov zo Štôle, Lendaku, Štrby, Mengusoviec, Spišskej Belej a ďalších dedín. Po ukončení práce na lanovke mnohí z robotníkov prešli na dráhu profesionálnych nosičov a stali zásobovačmi horských chát. Náklad už začali nosievať na typických drevených krošniach. Často vyrážali ešte za tmy skoro ráno a vracali sa po zotmení, prípadne nocovali na nižšie položených chatách, napríklad na chate Kamzík na Starolesnianskej poľane.

Drevené krošne

Typickým vybavením každého nosiča je drevená krošňa. Začala sa vo veľkom používať v polovici minulého storočia a v obmenách sa využíva dodnes. Okrem horských nosičov krošne však v minulosti využívali aj rôzni predajcovia a podomoví obchodníci, ktorí na nich prenášali svoj tovar či ho ponúkali na predaj.

Klasické krošne pozostávajú z dvoch základných drevených latiek, medzi ktorými sa nachádzajú priečky podobne ako na rebríku. V spodnej časti je umiestnená lavička, na ktorú sa ukladá prvá časť nákladu a následne na ňu ďalšie kusy. Niektoré krošne majú ďalšiu lavičku v hornej časti nad hlavou nosiča. Býva na nej umiestnený menší náklad, slúži aj na vybalansovanie váhy pri nosení.

Každá krošňa je v podstate originál. Nosiči si krošne totiž prispôsobujú svojím potrebám a aj typu nákladu, ktorý prenášajú. Ich výška spočiatku bývala okolo 80 až 90 centimetrov. Dnes sa pohybuje medzi 140 až 150 centimetrami. Rekordérom je chatár Ladislav Kulanga, ktorého krošňa merala 225 centimetrov.

Krošňu nesie nosič na chrbte pomocou popruhov. Tie sa najčastejšie vyrábajú z kožených remeňov alebo starých hasičských hadíc a sú vystužené filcom a molitanom pre zvýšenie pohodlia pri nosení. Po druhej svetovej vojne sa objavovali aj krošne, ktoré namiesto drevených latiek obsahovali železné nosidlá využívané nemeckými vojakmi. V súčasnosti môžete zahliadnuť aj krošne z hliníkových materiálov. Ich nevýhodou však je, že nie sú tak odolné ako ich drevená verzia.

Balans nákladu

Upevnenie nákladu na krošňu má svoje pravidlá. Dôležité je správne rozmiestnenie váhy. Hlavné ťažisko by malo byť čo najbližšie ku krčnej chrbtici. Ak nosič nesie objemovo menší, ale váhovo výrazný náklad, ako plynovú bombu, sud piva a iné, často si svoj náklad podkladá, kartónom, polystyrénom či prázdnou prepravkou, aby bol v správnej výške.

Takisto počas výstupu musí nosič dodržiavať vhodné tempo a dbať na balans, pretože pády s ťažkým nákladom sú veľmi nebezpečné. Po trase mávajú tatranskí nosiči zaužívané miesta odpočinku, takzvané štandy. Takisto nosiči čelia aj nevyspytateľným prírodným živlom a vysokej nadmorskej výške, kde môže byť problém s dýchaním pri námahe.

Tatranské rekordy

Mnohí tatranskí nosiči vošli do histórie a pamäti nielen domácich aj turistov výkonmi, ktoré prekvapujú doteraz. Medzi najznámejších a najväčších rekordérov patrí Ladislav Kulanga, ktorý v roku 1993 vyniesol na Zamkovského chatu 207,5 kg nákladu. Avšak pri tejto vynáške nemal Kulanga svedkov ani fotodokumentáciu. Takisto zniesol 210 kg materiálu zo staničnej budovy visutej lanovky na Skalnatom plese.

Ďalším rekordérom je Jozef Petras, ktorý v roku 1959 vyniesol pec na Zbojnícku chatu, takisto má rekord aj v najväčšom počte vynášok na túto chatu za 24 hodín. Zvládol ich až tri. K známym menám sa radí aj Viktor Beránek , ktorý zásoboval Chatu pod Rysmi. V roku 2004 vyniesol náklad o hmotnosti 122 kilogramov. V tom isto roku vyniesol na spomínanú chatu desať vynášok, ktoré mali nad 100 kg.

Hodiny – Nosič

Spomienka na letnú dovolenku na horách? Aj týmto môžu byť pre teba originálne vinylové hodiny z platní s dizajnom vysokohorského nosiča. Vyber si...

€29.90 Pridať do košíka

Hodiny z platne – Horolezci 1

Originálny doplnok pre každého, kto má svoju dušu na skalách – aj to sú hodiny z platne s dizajnom horolezectva. Zaujímavý darček, ktorý...

€29.90 Pridať do košíka

Hodiny z platne – Horolezci 2

Hľadáš originálny darček pre vášnivého turistu? Čo tak skúsiť hodiny z vinylu? Dizajn horolezcov vyrezávaný do vinylovej platne bude tým pravým orechovým pre...

€29.90 Pridať do košíka

Nosičstvo v súčasnosti

Šesť horských chát (Zamkovského, Zbojícka, Chata pod Rysmi, Téryho, Reinerova a Skalnatá) je dodnes stále zásobovaných prostredníctvom horských nosičov. Tradícia je tak stále živá, o čom svedčí aj fakt, že sa každoročne organizujú preteky vysokohorských nosičov s názvom Šerpa rallye.

Pri týchto pretekoch nosiči vynášajú náklad 60 kilogramov na Téryho chatu, pričom najrýchlejší vyhráva. Táto súťaž sa organizuje už od roku 1985 a účastníci hovoria, že kto chce stáť na stupienku víťazov, musí, jednoducho, utekať. Od roku 1995 existuje aj verzia pre ženy Lady rallye, pričom súťažiace nesú náklad o hmotnosti 20 kilogramov.