Album Led Zeppelin 2
Rok 1969 bol pre kapelu Led Zeppelin veľmi úspešným a plodným rokom. Po debutovom albume sa na svetlo sveta drala zeppelínovská dvojka. Album Led Zeppelin 2 vyšiel 22 Októbra 1969. Po predchádzajúcom úspechu jednotky si trúflo zeppelínovskú dvojku v USA objednať ešte pred vydaním albumu vyše pol milióna záujemcov.
Nahrávanie druhého albumu prebiehalo dosť chaoticky. Kapela bola práve na druhom americkom turné a spoločnosť Atlantic tlačila na rýchle dokončenie albumu Led Zeppelin 2. Nečudo, spoločnosť Atlantic bola z úspechu kapely nadšená a tiež toho názoru, že železo sa má kuť za horúca.
Skladby na album vznikali v prestávkach medzi koncertmi keď Page a Plant v hotelových izbách skladali materiál na druhý album.
Podobne prebiehalo aj nahrávanie. Skupina sa snažila využiť všetky možné štúdia ktoré boli v blízkosti koncertov a neboli obsadené. Napriek tejto hektickej atmosfére pri ktorej album Led Zeppelin 2 vznikal nijak neutrpel na kvalite. Skôr naopak. Na albume počujeme väčší autorský prínos samotných členov a nepochybne sa zmenil aj zvuk kapely. A nemá to na svedomí len Jimmy Page ktorý vymenil svoj Telecaster za gitaru značky Les Paul.
Všetok materiál nahrávaný v rôznych štúdiách nakoniec Page zmixoval spolu so zvukovým inžinierom Eddiem Kramerom v štúdiu A and R v New Yorku na mixpulte značky Altec ktorý obsahoval 12 stôp. To už dnes môže znieť ako vtip, no v tej dobe sa jednalo o špičkovú techniku.
Na albume sa dosť experimentovalo so zvukom kde Eddie a Jimmy otáčali potenciometrami a hľadali výsledný zvuk. Oproti prvému albumu sa na tomto albume použilo podstatne viacej dodatočných stôp. Koniec koncov bolo viac času na experimentovanie a hudobníci s voľnou rukou v tvorivosti tak pretavili energiu z prelomu 60-tych a 70-tych rokov na majstrovské veľdielo. Mimochodom ak vám niečo hovorí meno Eddie Kramer tak je možné, že ste o ňom počuli v súvislosti s Hendrixom poprípade kapelou Cream či Ericom Claptonom. Eddie Kramer bol zvukový inžinier a jeho meno malo v rockovej hudbe svoj „zvuk“.
Obal albumu Led Zeppelin 2 si zachoval čosi z toho prvého a práve vzducholoď Hindenburg. Tentokrát sa vznáša na hnedom pozadí. V popredí je zakomponovaná fotka akejsi jednotky kde boli “dosadené” hlavy členov kapely. Obal vznikol podľa predlohy plagátu Davida Junipera. Samotný obal je dosť fádny a s názvom albumu si tiež nikto nerobil ťažkú hlavu, jednoducho Led Zeppelin 2. Oproti prvému albumu je však Led Zeppelin 2 otváracím albumom. Vo vnútri vás teda čaká cez polovicu tiahnuca sa vzducholoď, ktorú osvetľujú zo zeme a pod ňou Parthenon.
Nájdeme tu tiež akési piliere na ktorých sú mená hudobníkov. Čo sa týka celej tej grafiky albumu tak no…hmm nič moc. Otvárací album by mohol poskytnúť aj niečo viac než sa vošlo na Led Zeppelin 2. V dobe v ktorej však vznikal nejaké grafické „špeciality“ nefungovali.
Album vo svojej dobe vydania musel konkurovať napríklad albumu Let it Bled od Rolling Stones, Best offke od Cream či najväčšiemu rivalovi z dielne The Beatles – albumu Abbey Road. V takomto obsadení si album razil cestu do rebríčka a napríklad v anglickom rebríčku najlepších LP sa udržal 138 týždňov. V USA sa albumu podarilo zosadiť prvý Abbey Road a na vrchole zeppelíni pobudli 7 týždňov. Led Zeppelin porazili The Beatles. Napriek týmto úspechom recenzie na album a kapelu neboli najpriaznivejšie.
A tu sa niekde aj začína boj Led Zeppelin a novinárskej kritiky. Novinári tento album takmer pochovali pod zem. Hlavným ťahom proti Led Zeppelin bol časopis Rolling Stone. A čo na to fanúšikovia? Presný opak. Album sa nestíhal lisovať! Ba čo viac, stal sa medzníkom rockovej doby. Skladba Whole Lotta Love sa v amerických rádiách točila takmer bez prestávky. Podobne tomu bolo aj vo Francúzsku. Spoločnosť Atlantic v tom videla obrovský potenciál a tak aj napriek nesúhlasu kapely vydala skladbu v USA ako singel (v skrátenej verzii). Za 5 týždňov predaje singlu prešvihli milión kusov. Poďme sa ale pozrieť na to čo nás na čiernom nosiči z roku 1969 čaká.
Skladby na albume Led Zeppelin 2
Album na prvej strane otvára skladba “Whole Lotta Love”. V preklade niečo ako celá kopa lásky. Skladba bola nahratá v meste anjelov Los Angeles. Jej minutáž presahuje 33 sekúnd cez 5 minút. Whole Lotta Love začína akýmsi povzdychom Roberta Planta a za ním sa valí Page s excelentným nezabudnuteľným trojtónovým riffom. Do toho sa derie Paul Jones so silnou basovou linkou ktorá kopíruje Pageov riff. Ako posledný sa pridáva John Bonham s bicími. Po chvíli prejde skladba k výjavu prazvláštnych zvukov ktoré má na svedomí Pageova hračka – nástroj zvaný Theremin.
Page toto zariadenie (Theremin) vynájdené vo Francúzsku kedysi v 30 – tych rokoch odkukal od skupiny Spirit. Je to taká super krabička s anténkou a keď popri anténe mávate rukami Theremin plodí efektne nadprirodzené vesmírne zvuky.
Text skladby bol prevzatý od Willieho Dixona z jeho “You Need Love” no zeppelíni ho akosi pozabudli k autorstvu textu dopísať a preto ich Dixon neskôr za to aj celkom úspešne žaloval. Pravdou je, že Willie Dixon bol skvelý hudobník a skutočne veľmi dobrá inšpirácia pre Led Zeppelin. Vzhľadom k vynikajúcemu ohlasu na skladbu, spoločnosť Atlantic vydala singel kde vystrihli práve tú časť kde dominuje Theremin.
Atlantic sa rozhodol vydať singel aj v Anglicku no manažér kapely Peter Grant z nich túto myšlienku vytĺkol. Skladba Whole Lotta Love mala premiéru na druhom americkom turné v roku 1969 a bola časťou zmesi nazvanej “As Long As I Have You”. Od roku 1970 po rok 1973 sa stávala bodkou zeppelínovských koncertov. Mimo iného skladba bola použitá ako znelka programu vysielaného na BBC “Top of the Pops“.
V pozeppelínovských časoch ju Page a Plant odprezentovali aj na Live Aid 13. júla 1985. Skladba Whole Lotta Love sa stala vlajkovou loďou kapely Led Zeppelin a dnes ju nájdete snáď na všetkých Best offkách ktoré boli v rámci Led Zeppelin vydané. Whole Lotta Love nevynechali ani na spomienkovom koncerte v roku 2007.
Po tejto „ostrej“ skladbe prichádza na rad “What Is and What Should Never Be” (Čo je a čo by nikdy byť nemalo) ktorá sa spočiatku javí ako jemnučká skladba no zanedlho do nej opäť vrazí John Bonham a hudobníci ju typicky zeppelínovským štýlom vygradujú a následne prechádzajú do opäť do jemnej polohy z úvodu. Text skladby údajne odhaľuje tajný románik Roberta Planta so sestrou jeho ženy Mauren. Patrí medzi veľmi vydarené skladby aj keď nikdy sa nestretla s veľkou popularitou. Skladba sa hrávala na koncertoch do polovice roku 1972 potom uvoľnila miesto iným a bola vyradená z koncertného repertoára.
Trošku odlišným je song o citróne v originále “The Lemon Song”. Skladba je prevzatá od Chestera Burnetta so zmeneným textom a samozrejme v špeciálnom priostrenom podaní Led Zeppelin. Skladbu zeppelíni nahrali v štúdiu Mystic v Los Angeles. Pod názvom Killing Floor sa hrávala aj na prvých koncertoch. Ak sa dostanete niekedy k bootlegom kapely z ranných rokov tak sa môžete stretnúť s názvom Killing Flor. 6 minút a 20 sekúnd trvajúci výjav o citróne sa končí Platovým zvolaním “Killing Floor” ktoré prechádza ozvenou do stratena.
Prvú stranu Lp- čky Led Zeppelin 2 uzatvára “Thank You” čo asi netreba prekladať. Text skladby napísal Plant a je venovaná jeho manželke Mauren. Celá táto záležitosť sa podarila v štúdiu Morgan v Londýne. V Thank you je skvelý priestor venovaný Johnovi Paulovi Jonesovi ktorý sa pohráva s organom Hammond čo skladbe dodáva neopakovateľnú intímnu atmosféru. Jimmy Page vytiahol pre túto skladbu 12 strunovú gitaru Rickenbacker. Ak zavriete oči a trochu zasnívate skladba si vás absolútne podmaní. Je to trošku taká zvláštna odbočka od tej zeppelínovskej údernej klasiky a tu sa práve ukazuje skutočnosť. že Led Zeppelin je nevyčerpateľnou studnicou presahujúcou hranice hudobnej originality.
Led Zeppelin vás však dlho snívať nenechá. Na druhej strane LP-čky vás dostane do varu “Heartbreaker” pochádzajúca zo štúdia A and R v New Yorku. Brilantná skladba s typickou zvukovou kulisou a Plantovým spevom. Jimmy Page sa opäť predvedie ako skvelý gitarista. Heartbreaker sa často používal na úvod koncertov spolu s Immigrant Song z tretieho albumu.
Po tejto pesničke príde na rad najkratšia skladba albumu, skladba s popovým nádychom “Livin Lovin Maid” a je vraj o jednej otravnej newyorskej groupie ktorá prenasledovala Pagea na každom kroku. Musela byť dosť otravná keď zeppelíni túto skladbu nikdy nehrali na koncerte. Aj tak sa však “Livin Lovin Maid” s veľmi chytľavým refrénom ľahko dostane do uší. Dostala sa tiež na vyššie spomínaný singel spolu s Whole Lotta Love. Keď už tá „stará degenerovaná groupie“ nedostala Pagea tam kam chcela aspoň ju potešil touto skladbou.
Po “Living Lovin Maid” sa ide ďalej. A to doslovne v “Ramble On”. Námet je čerpaný z Tolkienovho Hobita a trilógie Pán Prsteňov. Pesnička sa upiekla v Juggy Soud Studio a počujeme opäť typicky zeppelínovsky na kontrastoch vystavanú skladbu. Hlavnú úlohu si v skladbe zobral Robert Plant. Skladba mu vynikajúco sedí. Skladbe nič nechýba, je výborne postavená s krásne navrstvenými gitarami, s jemnejšími pasážami striedanými zeppelínovskou údernosťou.
Jeden z najhlučnejších bubeníkov John Bonham vytiahol na druhom albume súkromnú chvíľku bubnovania v skladbe “Moby Dick”. Jones, Page a Plant si zrejme odišli na pohárik do zákulisia, ako sa to bežne dialo aj počas koncertov kde Bonham atakoval bicie niekedy aj pol hodinu. Skladba začína síce aj v gitarovom podaní s Pageom, no ten po chvíli vytratí a necháva Bonza samého. Vráti sa až na koniec a spolu skladbu ukončia. Ťažko je niečo tejto skladbe vytknúť. Chýba tu snáď len publikum ktoré by dodalo skladbe lepšiu atmosféru, a Bonzo by sa preniesol na vyšší level.
Druhý album Led Zeppelin 2 uzatvára “Brint it on home” (prines to domov). Moja nesmierne obľúbená skladba. Je to tak trochu žartík a tak trochu spomienka na to kde sa vlastne zrodil zvuk Led Zeppelin. Za všetkým sú niekde v pozadí starý bluesmani ako je Sony Boy Williamson. Skladba začína Plantovou imitáciou Sonnyho Boya Williamsona, amerického harmonikára ktorý je bluesovou legendou. Plant sa snaží napodobniť „nosový“ spev starých bluesmanov. Williamsonovský úvod v Platovom podaní s ústnou harmonikou prechádza do ostrých rockových pasáží. Skladba odhaľuje vlastný pohľad hudobníkov na blues a vytvára tak ostrý kontrast medzi tým kde blues začalo a kam sa posúva. Je to veľmi efektívna, úderná a dychberúca skladba.
Toľko teda expedícia za druhým albumom. Možno nieje výnimočný obalom no jeho obsah nesklame žiadneho rockového fanúšika.
Related posts
Odporúčame
-
Podšálky vinyl 6ks - S4
€5.00
-
Podšálky vinyl 6ks - S3
€5.00
-
Podšálky vinyl 6ks - S2
€5.00
-
Podšálky vinyl 6ks - S1
€5.00
-
Vinylové záložky do kníh
€5.00